Žena sdílí příběh svého manžela, jak dopadl po pití energetických nápojů

Napsal Svět kolem nás dne . Kategorie Zahraniční Počet zobrazení:: 14448

Žena muža, ktorý konzumoval energetické drinky každý deň, popisuje ako prišiel o veľkú časť mozgu a takmer aj o život.

Briannin príbeh upozorňuje na ohromné nebezpečenstvo, ktoré ako dásledok pitia energetických nápojov hrozí nášmu celému organizmu. Najznámejšie energetické nápoje, ako aj ten čo konzumoval Briannin manžel, obsahujú veľkú dávku kofeinu.

Podľa Národného Inštitútu zdravia toto sú niektoré zo zdravotných dôsledkov spojených s pravidelným pitím týchto nápojov:

Veľké množstvo kofeínu môže spôsobiť vážne problémy srdca a ciev ako sú nepravidelnosť srdcového rytmu a zvýšenie pulzu a krvného tlaku. Taká dávka kofeínu môže poškodiť vyvíjajúci sa kardiovaskulárny a nervový systém.

Požívanie kofeínu vo vysokých dávkach môže byť spojené s bušením srdca, úzkosťou, problémami so spánkom, s tráviacími problémamy a dehydratáciou.

Guarana, bežne pridávaná do energetických nápojov taktiež obsahuje kofeín. A zvyšuje obsah kofeínu v nápoji, v ktorom je už aj tak vysoké množstvo pridaného kofeínu.

Mladí dospelí, ktorý kombinujú nápoje s kofeínom a alkohol nemusia rozpoznať mieru opitosti.

Nadmerná konzumácia energetických nápojov môže narušiť spánkový vzorec u dospievajúcich a môže podporovať rizikové správanie.

Mnoho takýchto nápojov obsahuje až 25-50g jednoduchých cukrov čo môže spôsobovať problémy diabetikom alebo u ľudí, u ktorých diabetes len vzniká.

Collective-evolution.com v správe popisuje: Nižšie je príbeh Brianny, popísaný jej vlastnými slovami, ako sa jej zmenil život aj jej manželovi pár týždňov predtým ako sa narodilo ich prvé dieťa. Rozhodli sa, že si nechajú zaznamenať ich každodenné zápasenie Sarou Enders v sérií krásnych portrétov.

Ahojte, moje meno je Brianna a toto je môj príbeh….

Láska nie je z maličkostí. Nie je ani telefonovanie, rande, alebo ani spomienky. Láska je obetovanie vecí o ktorých sta ani netušili, že by ste mohli obetovať. Láska je nesebecká.

Cítili ste niekedy ako vami život zatriasol? Boli ste niekedy zasiahnutý takými emocionálnými turbulenciami, že všetko okolo vás sa stalo rozmazané a roztrasené? Cítite, akoby vaše pľúca boli pritesné a na chvíľu nemúžete nič urobiť. Ste neschopný sa pohnúť, neschopný myslieť, neschopný ani žiadnej reakcie. Ja som to zažila. Prežila som niečo čo som si myslela že nikdy nemúžem zažiť… a to všetko počas môjho tehotenstva s prvým dieťaťom.

Tehotenstvo je považované za jedno z najúžasnejších dobrodrúžstiev do ktorých sa pustíte. Vytvárate nový život. Prežívate bezpodmienečnú lásku k niekomu koho ste ešte ani nestretli.

Austin a ja sme boli tak nadšený, že stretneme nášho chlapčeka. Prinesieme ho domov. A budeme rodinov.

Nikdy som si nemyslela, že ako som išla spať v tú noc, že celý môj svet sa rozpadne na kúsky za pár hodín.

Stále si pamätám ako ma moja svokra budila v to ráno. Austin mal nehodu, povedala.

Všetko čo som vedela, bolo len to, že môj manžel je v nemocnici. To najhoršie? Nevedela som prečo.

Po dvoch hodinách jazdy do nemocnice, som sa dozvedela, že otec môjho dieťaťa, osoba, ktorú tak milujem, mala krvácanie do mozgu. Prečo? Lekári usúdili (potom ako dokončili jeho toxikologické vyšetrenia a vylúčili drogy), že táto hrozná udalosť sa stala vďaka jeho súčasnej nadmernej konzumácie energetických nápojov (zvyk, ktorý si vytvoril, keď začal pracovať dlhšie).

Operáciu už vykonávali… a po mučivom 5 hodinovom čakaní sme ho mohli navštívať. Zatiaľ čo sa každý sústreďoval na takmer nerozoznateľnú tcár zapojenú na do všetkých možných prístrojov a trubiek, jediné čo som videla boli jeho rodičia. Videla som ako vymizlo svetlo v očiach jeho matky, keď videla syna bezmocne ležať na nemocničnom lôžku. Videla som keď sa zrútil jeho otec a plakal, zatiaľ čo držal svoju manželku.

Nevedeli, či ten život, ktorý spolu vytvorili, sa niekedy preberie.

Sledovala som túto rodinu – moju novú rodinu, ktorá sa rozrástala v láske a bola som jej súčasťou, – úplne na kúsky a zlomenú… to je ten najhorší pocit aký som kedy zažila.

Na ďalší deň operácia pokračovala. Následkom toho boli mŕtvice, záchvaty, opuchy a ďalšie veci na ktoré sme neboli pripravení.

V jednej chvíli, ako som sedela vedľa jeho lôžka, som sa začala modliť aby to prežil, vedela som, že nikdy to s ním nevzdám. Nezáležalo na tom, ako chaotický sa náš život stane. Budem stáť po jeho boku aj napriek všetkému.

Po dvoch týždňoch žitia v nemocnici, nevediac či to prežije alebo od nás odíde, som musela ísť domov.

Prišiel čas kedy sa naše dieťa začalo pýtať na svet.

Nebudem nikomu klamať, bolo to veľmi ťažké. Plánovali sme, že Austin sa tejto veľkej chvíle zúčastní. Aby mi bol nablízku. Držal moju ruku. Aby mu prestrihol pupočnú šnúru a privítal nášho syna pri vstupe do tohto sveta.

I’m not going to lie to anyone, it was so hard. I had planned on Austin being a part of this huge moment. Being by my side. Holding my hand. Being there to cut the cord. Being there to welcome our son into the world. It didn’t feel right…

Ale krásny zázrak sa stal a porodila som nášho syna. Austin sa prebudil. Asi týždeň som ho nemohla prísť pozrieť. Myslela som na neho každý deň. Plakala som keď som sa pozdrela na svoje dieťa, ktoré sa tak podobalo na otca.

Len týždeň staré bábätko som nechala so svokoru a svokrom.

Musela som vidiečť Austina. Potrebovala som mu povedať, že naše dieťa je už na svete. Povedať mu ako veľmi ho potrebujeme.

Týždne ubiehali. Prehánali sme ho celej zemi pre viac operácií a procedúr. Chodila som sa na neho pozrieť zakaždým ako som mala šancu.

Po dvoch mesiacoch, sa konečne náš syn stretol so svojím otcom. Deň o ktorom som nevedela, či sa niekedy stane. To bol deň, kedy moje srdce získalo späť trochu šťastia.

Po nejakom čase, kedy mohol konečne príssť domov. Náš život nie je normálny. Chodíme na návštevy lekárom a do nemocníc, tak často, že už som to prestala počítať.

Ale sme tu a bojujeme.

Vstávam každý deň aby som sa postarala o nášho nádherného chlapčeka a mojho manžela. Pripravujem strevu, robím fyzioterapiu, rečovú terapiu a aj pracovnú. Pomáham mu s osobnou hygienov. Pomáham mu chodiť. Pomáham mu v každom momente jeho života.

A medzi týmito povinnosťami sa starám o nášho osem mesačného syna. Je to veľmi ťažké a som unavená ale dávame do toho čo najviac.

Nie je to už viac ten istý muž do ktorého som sa zamilovala, ale naďalej ho milujem. Spolu bojujeme za jeho zotavenie. Aby sa jeho život zlepšil. Jedného dňa to dosiahneme.

Dovtedy to s ním nikdy nevzdám. Pretože láska je nesebecká a milujem ho viac ako život samotný.

Zdroj: 1

Komentáře:

Webový portál Svethostingu.info ukládá soubory cookies, které pomáhají k jeho správnému fungování. Využíváním našich služeb s jejich používáním souhlasíte.